LEGO® zaujímavosti

8. týždeň - O zvieratách

LegorentV týždni o zvieratkách budeme stavať, stavať a ešte raz stavať. Od pondelka do piatku, na každý deň máme pre vás pripravené iné zvieratko. Začneme úplne jednoduchými zvieratkami z niekoľkých kociek a postupne budeme náročnosť zvyšovať. Pripraviť kocky, pozooor, štart. A popri stavaní si môžete čítať a rozprávať sa. Napríklad o tom, ako taký slon spí. Alebo vymýšľať príbehy, ako sa stalo, že je jašterica biela. Lebo to, že nemáte doma zelené kocky, nie je pri stavaní jašterice žiadnou prekážkou. S Legom je možné všetko!

V PONDELOK staviame SLONA

Keď má niekto dobrú pamäť, hovorí sa, že má pamäť ako slon. Nie všetky veci, ktoré si o zvieratách hovoríme, sú skutočne pravdou. Ale v prípade slonej pamäte to platí. Vedecké štúdie zistili, že slony majú výnimočnú pamäť najmä na spomienky zo svojho života. V roku 1993 vedci študovali 3 stáda slonov v štáte Tanzánia počas obdobia sucha. 2 stáda opustili oblasť po tom, čo jazero vyschlo – obe stáda viedli slonice vo veku 40 – 45 rokov. Vodkyňa stáda, ktoré oblasť neopustilo, mala len 33 rokov. Práve toto stádo zaznamenalo počas daného obdobia sucha najviac mŕtvych členov. Ako je možné, že staršie slonice vedeli, že majú opustiť oblasť? Ukázalo sa, že medzi rokmi 1958 – 1961 bolo v tejto oblasti podobné sucho. Keďže tieto staršie slonice - vodkyne mali vtedy už okolo 5 rokov, je veľmi pravdepodobné, že si práve túto spomienku uchovali vo svojej pamäti, na rozdiel od mladšej slonice, ktorá ešte vtedy nežila.

 

Na UTOROK sme si pripravili ŽRALOKA

Žraloky obývajú našu planétu už viac ako 200 miliónov rokov, čiže sú staršie ako dinosaury. Väčšinou si ich predstavujeme ako krvilačných predátorov, ktorí napádajú ľudí vždy, keď sa im naskytne príležitosť. V skutočnosti však zomrie na celom svete pri útokoch žralokov asi 30 ľudí ročne. Čiže je väčšia šanca, že umriete na zásah bleskom. Naopak na každého človeka, ktorý je usmrtený žralokom, pripadajú 2 milióny žralokov zabitých človekom. Aj preto Austrália, ale aj Južná Afrika, Namíbia, Maledivy a americké štáty Florida a Kalifornia považujú veľkého bieleho žraloka za ohrozený druh a ochraňujú ho. Źraloky majú totiž veľmi pomalý reprodukčný cyklus. Samice veľkého bieleho žraloka nie sú schopné priviesť na svet potomka, kým nedorastú do dĺžky asi päť metrov, čo trvá zhruba 15 až 20 rokov.

 

V STREDU pribudne do vašej domácnosti JAŠTERIČKA

Naša jašterica má približne 10 cm, ale v prírode nájdete aj jašteričky, ktoré majú len 3 cm. Naopak najväčší zástupca patriaci medzi jašterice - varan komodský (Komodo dragon) - dorastá až do dĺžky 3 metrov. Väčšina jašteríc má 4 nohy, ale sú aj také, ktoré nemajú žiadne. Od hada ich odlíšite vďaka hlave - majú na nej očné viečka a vytŕčajúce uši. Jašterice sa líšia aj spôsobom rozmnožovania. Väčšina druhov jašteríc kladie vajíčka, ale niektoré druhy rodia živé mláďatá. Jašterice sa dorozumievajú rečou tela, ale ani to neplatí univerzálne - gekony totiž majú hlasivky, vďaka ktorým dokážu vydávať zvuky. Jašterice sú studenokrvné a preto si ich najčastejšie všimnete, ako sa vyhrievajú na slnku. Počas celého života rastú, ale ich koža nie. Preto sa z nej z času na čas vyzlečú a narastie im nová, väčšia. Rovnako im celý život dorastajú zuby a môže im dorásť aj chvost. V prípade, že sa ich niekto pokúša chytiť, chvost oddelia a po čase im dorastie nový. Ten je však väčšinou tenší ako pôvodný chvost.

 

ŠTVRTOK vám skrášli PÁV

Páv pochádza z južných džunglí Indie a z ostrova Cejlón. Korunka na hlave a nádherný chvost mu dodáva imidž šľachty a akoby miernej nadradenosti. Už od pradávna bol súčasťou záhrad panovníkov po celom svete a v Indii bol oficiálne vyhlásený za národného vtáka. Pávy sú známe pôsobivými predstaveniami, pri ktorých rozprestierajú chvost a vytvárajú oslnivo krásny vejár. Robia to preto, aby zapôsobili na samice - tie si väčšinou za partnera vyberú páva s najpôsobivejším chvostom. Po období rozmnožovania páv zhadzuje perie. Chvost dospelého páva sa skladá priemerne z viac ako 200 pier. Pávy sú všežravce — zjedia skoro všetko. Na jedálnom lístku majú plody, semená, jemné korienky rastlín, ale aj hmyz, jašterice a niekedy aj malé hady. Tak pozor, držte ho radšej od vašej jašterice ďalej ;)

 

A na PIATOK tu máme najlepšieho priateľa - PSÍKA

Weimarský stavač, baset, čivava či bernardín. Hoci ide stále o jeden živočíšny druh, psy sú hádam najrozmanitejšími tvormi. Štúdia zverejnená v American Naturalist v roku 2010 zistila, že rozdiely medzi lebkami psov sú také výrazné, ako rozdiely medzi úplne samostatnými druhmi cicavcov. Lebka kólie je odlišná od pekinského palácového psíka asi tak, ako lebka mačky a mroža. Psy sa líšia aj schopnosťami. Baset nevie plávať. Greyhound dokáže bežať rýchlosťou až 75 km/h. A najvyššieho veku sa dožil austrálsky dobytkársky pes - 29 rokov a 160 dní.